Drew Sullivan, šéfredaktor OCCRP
Už bolo napísané dosť o tom, čo by bolo dobré urobiť. Nedá sa mi však nevyjadriť. Pre mňa osobne, ako šéfredaktora Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP), je táto téma dôležitá. O bezpečnosti mojich ľudí rozmýšľam každý deň. Tak ako rozmýšľam o Jánovi.
V dobe, keď bol zavraždený, spolupracoval s mojou organizáciou OCCRP na prípade mocnej a nebezpečnej talianskej kriminálnej skupiny ‘Ndrangheta, ktorej sa podarilo infiltrovať do mnohých krajín na celom svete, vrátane Slovenska. Spoločne s jeho kolegami z Aktualít sme dokončili a publikovali posledný Jánov článok. V článku vyšlo najavo, že skupina talianskych podnikateľov, ktorých talianska polícia označila ako členov ‘Ndrangheta, sa usadila na Slovensku pred viac ako desiatimi rokmi. Vďaka konexiám s úradujúcou vládou, talianski obchodníci získali viac ako sedemdesiat miliónov eur na dotáciách v poľnohospodárstve.
Tento týždeň eurokomisár pre bezpečnosť Julian King vyzval k úprave legislatívy dotýkajúcej sa ochrany novinárov. Je však vôbec možné zlegalizovať bezpečnosť? Existujú európske zákony, ktoré by mohli Jána ochrániť? Áno, mali by existovať.
Dovoľte mi začať otázkou – ako je vôbec možné, že Jánove subjekty (potenciálni vrahovia) vedeli, že téma, na ktorej pracuje, sa ich týka? Ako sme sa dozvedeli od jeho kolegov, Ján posielal žiadosti o informácie viacerým slovenským verejným inštitúciám. Štandardná novinárska praktika. Úrady popierajú, že by varovali subjekty Jánovho záujmu. Oni sú ale jediní, ktorí vedeli o jeho pátraní okrem štyroch alebo piatich ľudí z redakcie. Za našu organizáciu môžem potvrdiť, že sme šifrovali všetky e-maily.
Aj na iných miestach v Európe, je celkom bežné, neformálne poskytovať informácie ich cieľovým osobám. V podobných situáciách sa ocitli aj ďalší partneri OCCRP. Neraz sa stalo, že novinárom volali podnikatelia alebo politici a dopytovali sa, prečo sa o nich naši novinári zaujímajú.
Neexistujú žiadne špecifické zákony, ktoré by chránili identitu svojich žiadateľov. Rovnako ako neexistujú ani žiadne sankcie pre štátnych pracovníkov, ktorí by dané informácie posunuli subjektoch. Ak by sa táto situácia bola bývala zmenila, Ján mohol byť dnes nažive.
Musí dôjsť k zmene zákona, ktorý by chránil identitu novinárov alebo občianskych aktivistov, ktorí plnia v spoločnosti funkciu strážcov. Túto zmenu by sme mohli nazývať Jánovým zákonom.
Väčšia transparentnosť taktiež robí naše životy bezpečnejšími. Úloha reportérov je oveľa jednoduchšia, ak majú štátne inštitúcie povinnosť publikovať informácie na svojich internetových stránkach. Dávajú tak reportérom priestor vyhľadať informácie bez toho, aby s niekým museli prísť do kontaktu.
Poukazujem ešte na jednu sféru zákona, ktorá musí byť zmenená. Na to, aby sme pochopili, prečo je to dôležité, musíme rozumieť ako a prečo sa vraždia novinári.
Vražda novinára je krokom vedľa – nie iba pre skupiny organizovaného zločinu, skorumpovaných podnikateľov alebo mocných politikov. V určitom bode však príde na rad analýza nákladov a výnosov: Čo získam zabitím novinára a čo tým riskujem? Zmena pohľadu na túto analýzu v prospech novinárov je kľúčovým riešením aj k ochrane nás všetkých. Musíme zvýšiť náklady a zredukovať benefity.
Najjednoznačnejší prínos vraždy novinára je zabitie aj jeho príbehu. Tvrdo sme pracovali na tom, aby sme popreli myšlienku, že Jánovi vrahovia môžu z tohto umlčania profitovať. Preto sme sa ponáhľali, aby sme ukončili a vydali jeho posledný príbeh. A budeme ešte viac pokračovať v písaní tém, o ktoré sa zaujímal on a jeho redakcia. Jednoznačne musíme vyjasniť ľuďom, ktorí stoja za jeho vraždou, že veľmi podcenili jej potenciálny prínos.
Druhá strana rovnice je nejasnejšia. Pravdou je, že existuje iba veľmi malý risk pri vražde novinára. Štatistiky Komisie na ochranu novinárov ukazujú, že kým 70% novinárov bolo zavraždených kvôli ich práci, iba 10% z týchto zločinov bolo vyriešených. Toto môžeme porovnať s typickým pomerom 50 k 90% v iných vraždách.
Prečo je také ťažké vyriešiť vraždy novinárov?
Na prvom mieste, vraždy takého typu sú náročné na vyšetrovanie aj pre policajtov s najlepším úmyslom. Vrahovia často pochádzajú z profesionálneho prostredia. Telo nemusí byť nájdené. Títo profesionáli vedia ako robiť svoju prácu a ak ich aj chytia, často sú ochotní slúžiť až dovtedy, dokým to nevyžaduje ich „profesionálna povinnosť“. Viac ako 10 % obvinených z vraždy novinára boli iba ľudia, ktorí stlačili spúšť, nie objednávatelia vraždy.
Ale nie všetky policajné zložky majú dobré úmysly. Zavraždení novinári často pracujú na prepojení medzi organizovaným zločinom a vládou, tak ako na tom pracoval aj Ján. Na Slovensku, v Maďarsku, v Českej republike, na Malte a v mnohých iných európskych krajinách, tento fenomén neustále rastie. Oveľa horšie je to v budúcich členských krajinách Európskej únie, napr. Srbsko alebo Čierna Hora, ktoré sú preukázateľne kriminálnymi štátmi. Nie je to iba ´Ndrangheta, ale tiež ďalšie kriminálne skupiny, ktoré rozkvitajú vďaka bohatému korupčnému prostrediu, nízkej úrovne vynútiteľnosti práva a slabej demokracii.
Tieto populistické vlády zlyhávajú nielen v podpore slobodných a demokratických hodnôt, taktiež podkopávajú a útočia na slobodu slova, základnú hodnotu, ktorá žurnalistiku reprezentuje. Slovenský premiér v demisii Robert Fico nazýval Jána a jeho kolegov prostitútkami. Český prezident držal v ruke zbraň, na ktorej bolo napísané „na novináře“. Týmto krajinám sa pravdepodobne nepodarí vykoreniť zabijakov. Čím dlhšie toto správanie bude pretrvávať v politike a spoločnosti, tým viac bude ochrana novinárov ohrozená.
Jedna vec môže pomôcť k nakloneniu váh na správnu stranu. Ak Európska únia odobrí zmenu zákona a dá mandát špeciálnej komisii, aby dozerala na vyšetrovanie vrážd novinárov, toto rozhodnutie by mohlo priniesť kriminálnym skupinám nechcené zvýšenie riziká a tým obmedzenie podobných aktivít. Mali by ho nazývať Daphnin zákon, na počesť zavraždenej maltskej novinárky Daphne Caruana Galizia. Ak by skupina expertov s forenznými zručnosťami a silným politickým mandátom mohla spolupracovať s políciou, bola by to pomoc pri účinnom uplatnení zákona. Taktiež by to pomohlo prekonať nedostatok politickej vôle medzi autoritami, ale zároveň aj usmerňovať políciu, ktorá momentálne takéto vyšetrovania často zahladzuje. Ak preberie Európska únia aktívnu poradenskú úlohu, pomôže to nielen vyriešiť viacej vrážd, ale aj zdokumentovať miestnu korupciu.
Ak sa nepodniknú kroky, zomrie viac novinárov. Organizovaný zločin a korupcia sú na vzostupe v krajinách, kde vládnu populisti a novinári im stoja v ceste. Tlak sa len zväčší. Nemôžeme dovoliť normalizáciu vraždy novinárov. Nechceme sa len s nostalgiou pozerať na dni, kedy vražda novinára spôsobila, že premiér stratil prácu.