Kto stojí za projektom elektronického sledovania ruských volieb?
Za touto iniciatívou stojí skupina skúsených pozorovateľov z Poľska, ktorí sa nedostali do výberu OSCE (Office for Democratic Institutions and Human Rights). OSCE má každý rok iba limitovaný počet miest. Tento rok sa na 21 miest hlásilo viac ako 100 pozorovateľov.
O veľkom záujme vie aj ruská strana a sama iniciatívne pozýva pozorovateľov, ktorí sa nedostanú do výberu a láka ich na bezplatný pobyt. Z môjho pohľadu by však akceptovanie takejto pozvánky znamenalo vystupovať iba ako „napodobnenina“ pozorovateľa. Preto som prišiel s myšlienkou online sledovania.
Spoločne sme vytvorili tím 25 ľudí zo štyroch krajín: Poľsko, Ukrajina, Rusko a Bielorusko. Táto misia v Poľsku (pozn. ruské voľby sledovali online z Varšavy) bola prvou, na ktorej sa zúčastnili aj Poliaci. Je to zvláštne, ale ešte donedávna bolo ilegálne pozorovať priebeh volieb na poľskom území.
Ako dlhá je príprava na takýto projekt?
Pripravovali sme sa približne jeden mesiac. Študovali sme zákony a technické parametre, ktorý by nás mohli obmedziť. Prišli sme na to, že nie je možné online pozorovanie z iných krajín ako z Ruska. Preto sme si vytvorili ruskú VPN (pozn. virtuálna privátna sieť) a asi týždeň pred samotnými voľbami sme začali ostatným členom nášho tímu posielať inštrukcie: ako sa pripraviť, čo si načítať, ako sa vybaviť technicky, prečo sú tieto voľby také dôležité a čo sa môže stať.
Deň pred voľbami sme mali veľké stretnutie vo Varšave, kde sme sa pripravovali na možné technické problémy. Pri pozorovaní sme museli pracovať s rôznymi programami: s programom, čo mení poľskú IP adresu na ruskú VPN; s programom, ktorý prehráva video záznamy priamo do našich počítačoch; a používali sme aj špeciálny program na počítanie hlasov. Verili sme, že ovplyvňovanie volieb môže nastať práve pri oficiálnej účasti. Nie ako si ľudia väčšinou predstavujú falšovanie hlasov – hádzaním imaginárnych hlasov do urien.
Toto bolo vaša hypotéza?
Viem, že pozorovatelia by nemali mať žiadne očakávania, ale robili sme analýzu volieb v 2016, v 2012 a 2011 a za tie roky sme zozbierali mnoho poznatkov. Vedeli sme, čo sa deje v jednotlivých regiónoch v Rusku, v národných republikách (pozn. republiky v Ruskej federácii, ktoré sú tvorené inou národnosťou ako sú Rusi slovanského pôvodu) aj v najväčších ruských mestách. Vedeli sme, čo sa tam dialo niekedy a čo sa deje teraz. Mali sme vytipované regióny, v ktorých by mohlo dochádzať k falzifikácii. Kremeľ pred voľbami tvrdil, že budú slobodné a preto nás zaujímalo, čo sa bude diať v problémových regiónoch. Mohlo a nemuselo dochádzať k falzifikácii.
Čo si očakával, že uvidíš?
Očakávali sme, že uvidíme, ako sa niekto bude snažiť ovplyvniť hlasovanie. Predstavovali sme si nejakú chaotickú situáciu, z ktorej by vyplývalo, že sa budú snažiť „ukradnúť“ hlasy (pozn. pridať extra hlasy do volebnej urny). Ale vedeli sme, že by to bolo príliš nápadné. Nič také sa však nestalo. Jeden náš kolega nám povedal, že niečo podobné videl, ale práve v tom momente náš nahrávací program zlyhal. Možno sa niečo také dialo, ale nevieme to dokázať prostredníctvom záznamu.
Ako prebiehal samotný deň volieb?
V stredu pred víkendovými voľbami sme mali k dispozícii zoznam s volebnými okrskami, v ktorých budú úradné kamery nahrávať a online prenášať priebeh volieb. Zoznam bol uverejnený na štátnom webe s názvom „Náš výbor 2018“.
Z portálu ho stiahli v momente, keď sa otvorili dvere do prvej volebnej miestnosti. Pretože je Rusko v niekoľkých časových pásmach, počkali sme si na miesta, ktoré nás zaujímali najviac. Museli sme vstávať veľmi skoro, aby sme si skontrolovali, či v našich vybraných okrskoch budeme vidieť na urny. Ak by sme mali iba čiastočne zakrytý výhľad na urnu, nemohli by sme si byť istí, koľko ľudí vhodilo svoj hlas. V dvoch okrskoch sme na ne nevideli, a preto sme okrsky museli na poslednú chvíľu zmeniť.
Podľa čoho ste vyberali volebné okrsky?
Bola to lotéria. Nesmeli byť ani príliš veľké, ani príliš malé. Chceli sme sa vyhnúť problémom so sčítavaním hlasov. Okrsky v Rusku sa pohybujú od 300 až po 300 000 ľudí v najväčších mestách. Vybrali sme lokality s počtom 1500 ľudí a v dostatočnej geografickej vzdialenosti. Boli zastúpené väčšie mestá, napríklad Kazaň ale aj tie menšie. Celkovo sme ich sledovali jedenásť. Zamerali sme sa na regióny, v ktorých v roku 2013 bola volebná účasť extrémne vysoká, napríklad Kaukaz, Tatársko, Penza, moslimské národné republiky.
Koľko ľudí pracovalo na jednom okrsku?
Dvaja. Bolo to veľmi ťažké. Nemohli sme si dať pauzu alebo pozerať na iné miesto, iba na urnu na obrazovke monitora. Jeden z nás pracoval dve hodiny a potom sme sa vymenili. Snažili sme sa všetko nahrávať, ale na niektorých počítačoch sme mali výpadky. Záviselo to najmä od ich životnosti.
Ako vyzerali voľby na prvý pohľad?
Vyzerali ako klasické voľby v demokratických krajinách. Ľudia prichádzali, odvolili a odchádzali. Ale boli tam aj zvláštne momenty, netypické pre ostatné európske krajiny. Napríklad dievčatá vo volebnej miestnosti spievali a tancovali. Je to celkom bežné v Rusku, pretože voľby majú aj sprievodný kultúrny charakter. Videli sme aj ľudí, ktorí za účasť dostali zľavu na manikúru alebo si robili selfie s hlasovacím lístkom. Bola to iniciatíva lokálnych úradov. Aby sa zvýšila volebná účasť, vyhlásili pred voľbami súťaž o iPhony. Stačilo, ak si volič urobí selfie s volebným lístkom.
Aké boli iné alternatívy k Vladimírovi Putinovi?
Kandidátov bolo osem. Všetci ostatní okrem Vladimíra Putina boli nudní, nezaujímaví, ľudia ich ani nepoznali. Nebola tam žiadna vôľa k ich voľbe. Putin nemal žiadneho relevantného oponenta. Jediného potenciálneho súpera, Alexeia Navalneho, zdiskreditovali ešte pred voľbami a nedostal sa na zoznam kandidátov. Postarali sa o to, aby nevyhovel zákonným podmienkam. Voľby boli vďaka tomu veľmi nudné. Každý vedel, kto zvíťazí, vrátane ostatných protivníkov.
Prečo sa teda snažili voľby ovplyvniť?
Ak by bola volebná účasť iba 50%, bola by to veľká strata pre Putina. Snažili sa voľby zatraktívniť, ale nevhodným spôsobom.
Videl alebo počul si niečo netypické, čo by poukazovalo na ovplyvňovanie?
Napríklad som počul, ako členovia komisie hovoria o zvýšení volebnej účasti, aby sa to Putinovi páčilo. Nepovedali však, že, my ako komisia, ju musíme zaručiť. V jednom okrsku sa hovorilo o zvýšení účasti na papieroch. Bolo asi desať hodín ráno, účasť bola okolo 7% a člen komisie povedal, aby zapísali 20%. Bolo to pokyn na úrovni lokálnych úradov.
Čo ste sa dozvedeli?
Počas dňa to nebolo veľmi zaujímavé. Celý deň sme strávili počítaním. Až keď sme sa na konci dňa dostali k výsledkom, pochopili sme, čo sa deje. V jednom okrsku po našom spočítaní bolo odvoliť 602 ľudí a v oficiálnych dokumentoch bolo napísané 1465. Mohli sme urobiť chybu aj my.
Oficiálne čísla však boli úplne odlišné. Zmenili konečné čísla volebnej účasti. Je to veľmi jednoduché, ak sú všetci členovia komisie podplatení, aby o tom nehovorili. Alebo ak pracujú pre štátne inštitúcie, napríklad v škole, mohli by stratiť prácu a preto na falšovanie pristúpia.
Myslím si, že je to veľmi efektívny spôsob falšovania hlasov. Na prvý pohľad sa z toho nedá povedať, že je to ovplyvňovanie. Nie je to ako viditeľne vhadzovať do urny extra hlasy.
Nemali k dispozícii zoznam voličov?
Možno sfalšovali aj ten. Nie je to vylúčené, pretože nikto nemá v záujme kontrolovať tieto procesy. Najpodstatnejšie je však video, ktoré je prehrávané na oficiálnom serveri. Z videa je zjavné, že k urnám neprišlo 1500 ľudí.
V čom je toto zistenie dôležité?
Ruskí politici nám hovoria, že v Čečensku, na Kaukaze a v ostatných proklamovaných proputinovských regiónoch sa podpora šplhá k 90%. Na druhej stane ja a moji kolegovia sme videli, že podpora vlády je oveľa nižšia. Volebná účasť sa pohybovala od 30% do 40%. Podľa oficiálnych zdrojov bola okolo 90%, čiže dvoj- až trojnásobne vyššia. Neexistuje teda žiadna miliónová podpora na Kaukaze alebo v národných republikách. Je to klamstvo, ktoré trvá už niekoľko rokov. Samozrejme, v niektorých okrskoch ako Leningrad alebo Vladivostok sa oficiálne čísla zhodovali s našimi. Nevravím, že proti Putinovi je 90% ľudí, ale znamená to, že mapa regiónov podporujúcich vládny režim je úplne iná ako nám tvrdia.
Sledovali ste aj veľké mestá?
Sledovali sme napríklad dve najväčšie mestá v Tatársku, vrátane Kazane, ktorá je šiestym najväčším mestom v Rusku. Oficiálna volebná účasť bola 60%, reálna bola taktiež 60%. To znamená, že tam neboli žiadne zmeny.
Prečo si myslíš, že vo veľkých mestách k falzifikácii nedochádzalo?
Pretože sú sledované viacerými medzinárodnými pozorovateľmi, ktorí by mohli upozorniť na priebeh volieb. Na druhej strane sa nám ruská vláda snaží povedať, že síce v mestách nie je taká vysoká volebná účasť a podpora, ale rovnako tvrdí, že národné republiky režim podporujú oveľa viac. Pracujú s tvrdením, že existujú rozdiely medzi veľkými mestami a menšími, medzi federatívnymi republikami, ktoré tvoria najmä Rusi slovanského pôvodu a nacionálnymi republikami tvorenými inými národnosťami.
Napríklad v Penze, ktorú sme sledovali, nezáležalo na tom, či to bolo veľké alebo malé mesto. Volebná účasť bola percentuálne podobná. Znamená to, že neexistujú žiadne dve Ruská. Tamojšia vláda hovorí o dvoch Ruskách na základe volebnej účasti, v prvom je volebná účasť okolo 60% a v druhom je extrémne vysoká až k 90%. Hovoria o malých mestách a dedinách. Tie sú však jednoduché na falzifikáciu výsledkov. Ak pozeráme záznamy z kamier, je jasné, že volebná účasť sa nezvyšuje ani v malých mestách.
Na základe tohto predpokladu, koľko hlasov bolo takto „pridaných“?
Vo všetkých okrskoch, ktoré sme skúmali, bolo približne 18 000 právoplatných voličov. Oficiálne prišlo k voľbám cez 13 000, takže 72% volebná účasť. Reálna účasť voličov bola 8700 ľudí. Znamená to, že jedna tretina hlasov bola pridaná. 4300 hlasov bolo „ukradnutých“, a to iba v 11 okrskoch. Samozrejme, neplatí to celoplošne. Vybrali sme si regióny, ktoré mali v minulosti problémy.
Čo osobne si myslíš, že tieto zistenia dokazujú?
Ja osobne som zistil, že falšovanie hlasov vôbec nie je náročné. Nemusia nútiť ľudí, aby prišli odvoliť. Stačí, ak sa prepíše protokol. Taktiež som sa dozvedel, aká je reálna podpora na Kaukaze. Je to veľmi zaujímavé, pretože z oficiálnych dokumentov nie je jasné, ako ľudia volia. Verím tomu, že na základe mojich výpočtov, 10 miliónov hlasov z celého Ruska mohlo byť falošných. Čo predstavuje približne 14% získaných hlasov. Je to obrovské číslo.
Myslíš si, že tento model funguje aj v iných krajinách?
Myslím si, že áno. Napríklad počas volieb v Azerbajdžane sa môže diať niečo podobné. Pracoval som aj v Bielorusku, v Česku aj na Slovensku. V Česku a na Slovensku sa čísla zhodovali s oficiálnymi výsledkami. Pre tieto krajiny však máme iné misie, nepredpokladáme falzifikáciu hlasovania. Skôr sa zameriavame na to, aké sa tam vyskytujú problémy a koľko ľudí prišlo k voľbám.
Aké problémy ste zaznamenali v Česku alebo na Slovensku?
Zamerali sme sa na Slovensko, lebo sme počuli, že sa tam môžu kupovať hlasy v rómskych dedinách. Ale v dedine, ktorú sme si vybrali, neprišli Rómovia k voľbám vôbec. Na Slovensku mi však prišlo zvláštne, že vo volebnej komisii v dedinke, ktorá má povedzme 500 obyvateľov, sedí 25 ľudí. A k voľbám prišlo možno 5 ľudí za hodinu. Členovia komisie si čítali časopisy. Ako náhle nás zbadali, predstierali, že pracujú. Systém je zle nastavený, nie je efektívny.
A čo v Českej republike?
V Česku sa napríklad voliči nepodpisujú, čo je veľmi jednoduché na falzifikáciu. Rozumiem, že sa to nerobí a verím tomu. Ale predstavme si situáciu, že počas volieb v Česku nie som doma. Môžem kohokoľvek poprosiť, aby za mňa „odvolil“, pretože nevyžadujú môj podpis. Tento systém má veľké medzery.
Mateusz Bajek vyštudoval medzinárodné vzťahy a východoeurópske štúdia na Varšavskej univerzite a Univerzite v Petersburgu. Od roku 2012 participoval na niekoľkých pozorovateľských misiách v strednej a východnej Európe, vrátane Ruska, Bieloruska, Gruzínska a Ukrajiny. Na online sledovaní ruských prezidentských volieb 2018 spolupracoval s organizáciou Political Accountability Foundation a webovou stránkou Eastbook.eu, zameranou na východoeurópske záležitosti. Jeho reportáž o priebehu volieb popísal na blogu Vsquare.